info@orangereal.sk Opýtajte sa čokoľvek
0911 952 044 Sme od Vás vzdialení len na jeden telefonát...

Čo vám iní (ne)povedia

Rozhodcovská doložka, Áno či Nie?

Pri čítaní zmluvy (v našom prípade najčastejšie zmlúv s realitnou kanceláriou, úverových zmlúv a pod.) ste možno narazili na čosi, čo ste doposiaľ nevideli. Jedná sa o rozhodcovskú doložku. Poďme si v stručnosti teda povedať niečo o rozhodcovskom konaní.

Čo je rozhodcovské konanie: Rozhodcovské konanie je iná alternatíva riešenia občianskoprávnych, rodinnoprávnych, pracovnoprávnych sporov a sporov vznikajúcich z obchodných záväzkových vzťahov

Zákonná úprava: Rozhodcovské konanie upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Ak sa v texte používa pojem zákon, máme na mysli zákon o rozhodcovskom konaní. Aktuálne znenie zákona je možné, rovnako ako všetky ďalšie právne predpisy, nájsť na internetovej stránke Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky www.jaspi.justice.gov.sk. Tento článok nemá za cieľ stať sa komentárom, či výkladom tohto zákona, je iba stručnou citáciou základných ustanovení zákona, aplikáciu zákona v praxi odporúčame konzultovať s Vašim právnym zástupcom zvoleným z radov advokátov.

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti: Ustanovenie § 1 zákona upravuje rozsah vecí, ktoré je, resp. nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní. V zmysle citovaného ustanovenia je možné v rozhodcovskom konaní rozhodovať majetkové spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike za kumulatívneho splnenia ďalšej podmienky a to, že v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

V rozhodcovskom konaní však nemožno rozhodovať spory:

a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
b) o osobnom stave (rozvod, neplatnosť manželstva a pod.)
c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

Rozhodcovská zmluva a doložka: Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Kto môže byť rozhodcom: Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná a ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak. Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Ak rozhodcu ustanovuje zmluvnými stranami vybraná právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len "vybraná osoba"), alebo súd (§ 8 ods. 2 zákona), je povinný pri tom prihliadať na kvalifikáciu požadovanú od rozhodcu podľa dohody zmluvných strán a na okolnosti, ktoré zabezpečia ustanovenie nezávislého a nestranného rozhodcu. Vybraná osoba alebo osoba, ktorá koná v mene vybranej osoby, musí pritom spĺňať vyššie uvedené podmienky. Je potrebné uviesť, že nikto nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. Ustanovený rozhodca musí prijatie funkcie rozhodcu písomne potvrdiť. Rozhodca je samozrejme povinný, a to aj po skončení svojej funkcie, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou. Tejto povinnosti ho môže zbaviť len zmluvná strana, v ktorej záujme je viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Rozhodcovský súd: Rozhodcovským súdom sa rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia, pričom sa zmluvné strany môžu dohodnúť na počte rozhodcov; ich počet však musí byť nepárny. Ak sa zmluvné strany na počte rozhodcov nedohodnú, v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia. Právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, čo je v prípade banky zvyčajne Stály Rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie (internetová stránka http://www.sbaonline.sk/sk/projekty/staly-rozhodcovsky-sud). Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis. Zoznam stálych rozhodcovských súdov ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej stránke a minimálne raz za štvrťrok v Obchodnom vestníku

Výhody rozhodcovského konania: Rozhodcovské konanie má oproti konaniu pred vecne a miestne príslušným súdom dve hlavné výhody. Prvou výhodou je rýchlosť konania. Rozhodcovia, resp. rozhodcovské súdy, aj vzhľadom na to, že sa jedná o alternatívne riešenie sporov, netrpia vysokým nápadom pridelených vecí. Odstraňuje sa teda problém prieťahov v konaní, ako na prvostupňových súdoch. Spravidla je rozhodcovské konanie písomné, odpadá teda časovo náročné predvolávanie, výsluchy a odročovanie pojednávaní. Rýchlosť je teda prvým jednoznačným kladom (ale i záporom) rozhodcovského konania. Druhou výhodou v porovnaní s klasickým súdnym konaním je cena tohto konania. Poplatky v rámci rozhodcovského konania sú zvyčajne nižšie, ako správne poplatky za „klasické“ súdne konanie stanovené zákonom Slovenskej Národnej Rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Výška poplatku za rozhodcovské konanie sa spravidla pohybuje na úrovni 50% - 70% sadzby za konanie pred súdom. Výšku poplatku si však zvyčajne upraví každý rozhodcovský súd sám vo svojom internom dokumente.

Nevýhody rozhodcovského konania: Ako už bolo uvedené, predovšetkým písomná forma a rýchlosť rozhodcovského konania môžu byť okrem výhody aj nevýhodou. Účastník konania, ktorý nie je zastúpený advokátom nemusí vedieť využiť všetky možnosti, ktoré mu rozhodcovské konanie ponúka. Nemôžeme samozrejme požadovať od všetkých ľudí, aby študovali na právnickej fakulte, avšak podpis rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môže mať ďalekosiahle následky. V mnohých prípadoch sú však zmluvy koncipované bez možnosti rozhodnúť sa prijať, alebo odmietnuť riešenie sporov prostredníctvom rozhodcu. To je podľa niektorých právnych názorov konanie, ktoré hraničí s porušením Článku 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Rozhodcovský rozsudok a jeho účinky: Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok ak rozhoduje o veci samej alebo na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovský rozsudok sa zásadne vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný všetkými rozhodcami. Ak je podpísaný len časťou (väčšinou) rozhodcov, dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť. Výroková časť rozsudku okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Rozhodnutie je na Vás: Rozhodnutie podpísať rozhodcovskú zmluvu alebo akúkoľvek zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku je v konečnom dôsledku na Vás. To však platí iba v prípade, že Vám zmluva umožní rozhodnutie vybrať si, akým spôsobom sa spory budú riešiť. Žiaľ, v mnohých prípadoch to tak nebýva...

Hypotekárna kalkulačka


%
rokov
mes.
316,61 €
RPMN: 0,89 %
. deň